Dielo bolo naštudované pre Radiohead festival 2016, kde zaznelo 12.3. vo svetovej premiere v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu a v priamom prenose v Rádiu Devín.
Maja Hriešik – réžia
Zuzu Hudek – výprava
Šimon Horna – videoart
Gustáv Beláček – Haydn
Matúš Šimko – Mozart
Eva Šušková – Slúžka
Andrea Vizvári – Artemis
Branko Ladič – čembalo, klavír
Vladimíra Ščigulinská - husle
Milan Adamec - husle
Slavomír Solovic - viola
Magdaléna Izakovičová - violončelo
Audio Video ukážky
Video záznam z festivalu RHA na metoo.sk
Štúdiová nahrávka opery z roku 2012
Haydn - Filip Tuma
Mozart - Peter Berger
Slúžka - Eva Šušková
Artemis - Lenka Máčiková
husle - Stano Palúch
husle - Paľo Varga
viola - Juraj Madari
violončelo - Andrej Gál
Zhudobnené menu večere.
Predohra opery s videoprojekciou z predstavenia
Audio ukážky - študiová nahrávka
”Vynikajúce. Som nadšený …je to také priesvitné a priehľadné a zdanlivo jednoduché… “
(Peter Mikuláš)
„Pre hudbu opery je príznačné jej výrazné prepojenie s libretom. Inšpirácia dobovými prvkami, i keď používaná veľmi voľne, je bez presných historických súvislostí. Objavia sa tu aj citácie z diel oboch velikánov. Spolu s Viliamom Klimáčkom sme mali predstavu, mať na pódiu aj hudobníkov aj spevákov ako súčasť predstavenia, so snahou priblížiť sa atmosfére autentického domáceho muzicírovania, v tých časoch bežného, pričom aj sám autor sa stáva súčasťou ansámblu interpretujúceho jeho dielo. Partitúra je písaná bez snahy o prísne dodržanie autorského zápisu, a tým činom dokáže pružne reagovať na okolnosti uvádzania.
Večera sa odohráva v Haydnovom byte, kde určite nebola núdza o nejaký ten klavír či čembalo, preto používam oba. Súčasťou hudobného ansámblu sa stáva aj postava Slúžky, hrajúcej vidličkou na naladené poháriky. Sláčikové kvarteto, za ktorého súčasnú podobu vďačíme práve Haydnovi a ktoré má v jeho tvorbe významnú rolu, dopĺňa elektronická stopa, ktorá dokresľuje dramatické roviny deja.“
Slavomír Solovic
Libreto vychádza zo skutočného stretnutia skladateľov v Haydnovom byte vo Viedni 15. decembra 1790, v predvečer Haydnovho odchodu do Londýna, kde dosiahol fenomenálny úspech. Mozart do roka po jeho odchode zomiera...
Postava dvorného vicekapelníka Haydna mi je sympatická (okrem obdivu k jeho hudbe) svojimi osudmi. Vzišiel z biednych pomerov, býval neďaleko dnešnej Bratislavy a na zámku Eisenstadt strávil väčšinu najlepších rokov ako dvorný kapelník Esterházyovcov. V librete sú uvedené originálne fragmenty jeho pracovnej zmluvy. Rakúska izolácia, kedy denne musel komponovať pre potechu šľachtickej rodiny množstvo „úžitkovej“ hudby a nesmel zámok opustiť, ho prinútila, ako sám vravel – „stať sa originálnym“. Jeho osud mi pripomína osudy generácií československých umelcov, ktorí po druhej svetovej vojne ostali izolovaní za Železnou oponou a bez kontaktov so svetovým umením sa napriek tomu mnohí stali vynikajúcimi.
Haydn bol umelec s rentou, ale Mozart sa prebíjal ťažko. To je ďalší motív libreta – potrebuje umelec v každej dobe mocného ochrancu? Čo je skutočná cena za to, že niekto má na svoju tvorbu sponzora? Dokáže tvoriť kvalitnú hudbu aj „na objednávku“, alebo je to možné iba v stave vnútornej slobody bez ekonomického tlaku? Tieto otázky si dnes kladie snáď každý, kto komponuje, spieva, maľuje, píše...
Tretím motívom libreta je oslava jedla a života, blízka obom skladateľom. Toto je komická rovina opery, v ktorej by mali byť hore uvedené témy prítomné ako nenápadné hviezdy na oblohe, pod ktorou večeriame.
Bezprostredný impulz pre vznik tohto projektu bola slávnostná hostina, ktorú poriadali Esterházyovci v Carltone po premiére Haydnovej opery v SND. Štyri hlavné chody dali mená jednotlivým obrazom libreta a sú oslavou radosti a hravosti mozartovsko-haydnovského génia.“
Viliam Klimáček
„Libreto aj Solovicova hudba, rovnako ako menu tejto vymyslenej, ale celkom možnej udalosti z hudobnej histórie, tancujú okolo zmyslov a citlivo servírujú fakty vedľa fikcie, občas prekvapia trpkou chuťou, aby hneď vzápätí pohladili sladkosťou. Svet umeleckej tvorby sa podobá bežnej realite, je plný protikladov, kompromisov a rozmarov mocnárov, mýtické výšiny sa striedajú s prízemnými potrebami a chuťami.
Scénické stvárnenie opery je podobné papierovej skladačke, krehké, priam nehmotné. Výprava žongluje s dobovými prvkami a s formálnosťou ale zachováva civilnosť, kým video sprevádza dej obrazmi, v ktorých je jedlo ikonou rovnako ako hudba, a v ktorých sa ikony zjavujú priam zbožštené alebo naopak prchavo miznú, či dokonca sa menia na banálne tiene.“
Maja Hriešik
Menü :
Špargľová štrúdľa so šunkou a špargľovou polievkou
Spargelstrudel Mit luftgetrocknetem Schinken
Šalát z halušiek a riečnych rakov
Flusskrebsnockerl-Salat
Srnec a la Esterházy s viedenskou knedľou a zeleninou Julienne
Bock Esterázy mit Serviettenknödel und Gemüse Julienne
Quinquin krém s marinovanými jahodami
Quinquincreme mit marinierten Erdbeeren
Podnet na vznik opery vzišiel z objednávky
S i l v i e H r o n c o v e j
riaditeľky Opery Národného divadla a Štátnej opery v Prahe,
pričom vznikla aj jej štúdiová nahrávka.
Prvé pódiové uvedenie bolo v svetovej premiére 12.3.2016 na festivale
Radio Head Awards Festival
v Bratislave.
Opera je veľmi zaujímavým príspevkom do operného žánru, je nápaditá, inšpiratívna, umne strieda témy a roviny. Je tu reflexia vtedajšej doby, postavenia umelca, hraníc jeho slobody, ktoré determinujú jeho finančné zdroje. Kvapka filozofovania, ale aj naivity, moralizovania i milých banalít v podobe názvov jedál.
Hudba nezaprie inšpiráciu Philipa Glassa a Michaela Nymana, obsahuje viacero odkazov na diela oboch hlavných aktérov. Hudba je pestrá, od priezračných vokálov, cez niekoľko skutočne šťavnatých minimalistických pasáží, sample, pár orffovských rytmov až po salónne kusy. Vokálne party s obľubou parodujú niektoré klišé romantickej opery”
( Jozef Červenka - Operaslovakia )
Pojednáva o historicky skutočnom a jedinom stretnutí Haydna s Mozartom.Odohráva sa 15. decembra 1790 počas večere o Haydnovom Viedenskom byte. Odhaľuje skutočnu príčinu smrti Mozarta, rok po tejto večeri !